Výskumný projekt SOK

Výskum SOK

Koncepcia doktorandského výskumu

12.06.2016

Výskum

Predvýskum (09/2015 – 05/2016) bol úspešne ukončený! Závery podnietili zakladateľa proexportnej kancelária B2W rozpracovať problematiku obchodnej kultúry na Slovensku odborne - na pôde Fakulty managementu UK v Bratislave.


Okolnosti vzniku práce

Pri písaní mojej diplomovej práce som sa pohrával s hypotetickou myšlienkou inšpirovanou známou teóriou o sliepke a vajci; či je spoločenský rozvoj spoločnosti dôsledkom jej ekonomického rozvoja, alebo či je tomu práve naopak, teda že ekonomický rozvoj spoločnosti je dôsledkom jej spoločenského (vrátane kultúrneho) rozvoja.

Záverom práce „Faktor vplyvu kultúry pri vstupe MSP na trhy štátov DACH“ som sa síce priklonil k jednému názoru, no fakticky som ho skonštatovať nevedel. Hlavným limitom môjho magisterského skúmania bola v konečnom dôsledku skutočnosť, že problematika obchodnej kultúry na Slovensku nie je zdokumentovaná.

Oponent mojej diplomovej práce, mi vo svojom posudku položil vynikajúcu otázku, či: „Je možné vybrané identifikované bariéry[1] prekonať interkultúrnym učením?“ Jednoznačnú odpoveď na takúto otázku je ale ťažko nájsť, pretože interkultúrne učenie sa, ako vieme, skladá na jednej strane z učenia o cudzej kultúre, no na druhej strane súčasne z učenie sa o tej vlastnej. Táto otázka ma však podnietila pozastaviť sa nad ďalšou hypotetickou myšlienkou; a to či sú pre nás v interkultúrnom prostredí dôležitejšie poznatky o cudzej kultúre, alebo či sú naopak dôležitejšie poznatky o tej vlastnej kultúre?

Pri výskume slovenskej obchodnej kultúry (skr. SOK), ako objektu skúmania môjho dizertačného výskumu, nediskutujem už ale otázky prekonávania medzinárodných bariér exportu a expanzie, preto jednoznačnú odpoveď by bolo opäť zložité sformulovať. V tejto práci sa zato zameriavam práve na tie „národné kultúrne bariéry“ manažmentu a komunikácie v obchode a službách na Slovensku, ktorých odborným vyargumentovaním si pomôžem zodpovedať obe moje polemiky naraz.

Pri koncepcií práce vychádzam z osobných názorov, že „národná mentalita je neodlúčiteľná jadrová spôsobilosť, ktorou disponujeme bez ohľadu na to, v akom prostredí sa nachádzame“ a preto „nevedomosť vplyvu vlastnej národnej mentality limituje rozvoj obchodných vzťahov na Slovensku“.

Pričom vo vzťahu k mojim dvom polemikám sa pýtam, čo to pre nás znamená, že pojem „slovenská obchodná kultúra“ ešte neexistuje?


Výsledky predvýskumu

Počas trvania exploratívneho výskumu (09/2015 – 05/2016), ktorý prebiehal za podpory proexportnej kancelárie B2W, som prostredníctvom polo-štruktúrovaných rozhovorov dopytoval 60 respondentov z môjho priameho okolia. Na základne tohto predvýskumu konštatujem, že:

  1. Vnímanie pojmu SOK podnecuje u Slovákov väčšinou negatívne asociálne o sebe samých respektíve vyvoláva pochybnosti o tom, či SOK vôbec existuje.
  2. Slovák vedie zriedkavo zaujať stanovisko na otázku, „Aké sú silné či slabé stránky jeho slovenskosti v biznise?“ alebo „Aké výhody má byť Slovákom v medzinárodnom priestore?“.
  3. Existuje prevažný názor, že poznatky o SOK sú nedostatočné a zároveň potrebné a tak isto určitá sympatia verejnosti sa na výskume podieľať.

Počas trvania môjho predvýskumu vznikla takisto odborná spolupráca s Andrejom. Dotazník a vyhodnotenie Kultúrny most umožňuje každému respondentovi samohodnotenie a zároveň porovnanie sa na národnej úrovni.

Vďaka jednému inšpiratívnemu rozhovoru s Robom som publikoval aj článok „Slováci už nechcú slúžiť, no obsluhovať sa ešte nenaučili“.

Ostatné skúsenosti a poznatky z predvýskumu SOK poskytnem rád na požiadanie.


Úvod do problematiky

Vo svojej dizertačnej práci pracujem s výberom poznatkov o obchodovaní, kultúre a etike v zmysle svojich predpokladov o koncepcií slovenskej obchodnej kultúry (skr. SOK)

Problematiku obchodovania vnímam na jednej strane ako bazálnu medziľudskú činnosť umožňujúcu tvorbu a výmenu hodnôt v spoločnosti, ktorá sa týka každého aktéra v systéme trhového hospodárstva. A na druhej strane ako činnosť priamo naviazanú na práva a povinnosti každého aktéra voči svojmu, nielen bezprostrednému, okoliu.

Kultúru, ako druhú oblasť skúmania problematiky tejto práce, vnímam ako trhovú silu, ktorá z pohľadu manažmentu a komunikácie zásadne ovplyvňuje proces vnímania, rozhodovania a konania aktérov. Uvažujem, že na slovenskom voľnom či pracovnom trhu sa domáci aktéri nachádzajú v intrakultúrnom prostredí, čo pre výskum SOK vytvára na jednej strane a) podmienku vplyvu národnej mentality na proces obchodovania a na druhej strane b) priestor pre skúmanie socioekonomických dôsledkov z prirodzenej nevedomosti tohto vplyvu.

Pomocou teórie etiky, ako tretej oblasti interdisciplinárneho skúmania SOK, posudzujem kvalitu a kvantitu potrebovo-orientovaného vnímania, rozhodovania a správania sa aktérov na domácom trhu. Morálne stanovisko mi pritom umožňuje komentovať pozitívne a negatívne dôsledky „slovenskosti“ na profesionálny výkon aktérov a ich vzájomný úspech na domácom trhu.

Na základe záverov výskumu SOK formulujem kultúrne korešpondujúce odporúčania pre jednanie Slovákov (nielen) v komerčnej obchodnej praxi a službách.


Ciele výskumu SOK

Primárnych cieľom výskumu SOK je :

Za účelom budovania udržateľnej konkurenčnej výhody slovenského aktéra, navrhnúť stratégiu normalizácie jeho profesionálneho správania v dodávateľskom reťazci.

Inými slovami, chcem poukázať na spôsob, ako každý Slovák v biznise, čisto na základe poznatkov o svojej „slovenskosti“, dokáže zmenou svojho správania vyťažiť zo svojej pozície pre seba čo najviac a pritom ohľaduplne voči ostatným.

Parciálnymi úlohami výskumu je:

  1. Na základe teoretických poznatkov o obchodovaní, kultúre a etike vymedziť pojem „slovenská obchodná kultúra“ a zdôvodniť jeho význam.
  2. Normatívnym etickým prístupom poukázať na súbor kritických aspektov vplyvu slovenskej mentality na výkon manažmentu a štýl komunikácie v profesionálnej praxi.
  3. Výskumom vybraných segmentov trhu identifikovať charakter („aká je“) a dynamiku („ako sa chce zmeniť“) obchodnej kultúry na Slovensku.
  4. Prostredníctvom vybraných analytických nástrojov manažmentu diskutovať namerané hodnoty SOK ako príležitosti a hrozby „slovenskosti“ na profesionálne správanie aktéra v dodávateľskom reťazci.
  5. Prezentovať získané poznatky v podobe súboru kultúrne korešpondujúcich princípov, techník a metodických odporúčaní podporujúcich tvorbu a výmenu hodnôt v obchode a službách na Slovensku.

Očakávané prínosy

  1. Pre vedu: Syntetizovať poznanie z oblasti etického rozhodovania, interkultúrnej komunikácie a vedenia ľudí so zámerom vytvoriť model slovenskej obchodnej kultúry. Rozšíriť aktuálne vedecké poznanie v danej oblasti prostredníctvom zmapovania charakteristík SOK na základe empirického výskumu. Uviesť odborný názor, že rozvoj znalostnej spoločnosti a jej ekonomiky je potrebné riadiť na úrovni kultúry tvorby a výmeny hodnôt v spoločnosti.
  2. Pre prax: Ponúknuť všeobecne zrozumiteľnú a jednoducho aplikovateľnú metodiku podporujúcu potrebovo-orientované správanie Slovákov v obchode a službách. Priniesť impulz pre skvalitnenie medziľudských vzťahov v obchode.
  3. Pre vzdelávanie: Vymedziť pojem „slovenská obchodná kultúra“ (skr. SOK)  a definovať jeho principiálny význam pre inštitucionálne vzdelávanie.

 

Skúmaj a expanduj s nami!

Marian Stančík



[1] medzinárodné kultúrne bariéry, poznámka autora

 


Spätnú väzbu vítame a vďaka, že o náš hovoríš ďalej!