Význam kultúry a jej skúmania

Kultúra v kontexte výskumu obchodnej kultúry na Slovensku

Kultúra v kontexte výskumu obchodnej kultúry na Slovensku

19.10.2015

Terminológia

Široký význam „kultúry“ sa dá pre potreby nášho výskumu prehľadne objasniť stručným porozumením (a) pôvodu jej slovného základu, (b) historického vývoja jej výskumu a (c) jej významu pre manažment a komunikáciu v podnikovej praxi.

Tento článok je náhľadom pre širokú verejnosť na význam kultúry z pohľadu nášho výskumu a súčasne jedným článok zo série hľadania správneho významu slovného spojenia „slovenská obchodná kultúra“ (ďalej aj SOK).


Pôvod slova kultúra

cicero.png

Etymologický pôvod slovenského slova „kultúra“ pochádza z latinského slova „cultura“ (majúci pôvod v slovnom základe výrazu colere – kultivovať, obrábať pôdu). (Gogová s. 1)

Delgadová dodáva, že s pôvodom slova „cultura“ sa viažu pravdepodobne aj kmeňové slová colo, colui, cultus, colonus – ktorých význam je vzdelávať alebo obrábať (pole), pestovať, zušľachťovať (aj ducha), vážený (vážiť si, pôvod náboženského termínu kult) a obývaný (čiže kolonizovaný alebo kolonizovať). (Delgadová, 2010)

Z dostupnej literatúra vyplýva, že vďaka Cicerovi[1], ktorý nazval filozofiu „cultura animi“ (kultúrou ducha), sa začalo používať slovo „cultura“ aj v kontexte intelektuálnom. (Gogová s. 1)


História výskumu kultúry

Okolnosťami začiatku výskumu národnej kultúry sa zaoberá etnohistória, ktorej počiatky sa datujú od čias prvých encyklopédií. Tá nám hovorí, že chápanie významu slova kultúra a jej skúmanie sa pôvodne zakladalo na informáciách „Akí sú tí cudzí?“ z druhej ruky.

Prvý výskum národných kultúr sa podľa Kremsera realizoval za účelom dokumentácie vymerajúcich exotických národov z dôvodu europeizácie. Mali to byť práve cestovatelia, misionári a koloniálni úradníci, ktorí sprostredkovávali výskumníkom svoje poznatky z pozorovania cudzích národov. (Kremser, 1998 s. 137)

malinowski.jpeg

Kremser vo svojom príspevku ďalej spomína, že začiatkom minulého storočia mali koloniálne krajiny už dosť poznatkov o kultúrach cudzích národov. Na úrovni vedy sa začiatkom 20. storočia predmet skúmania národnej kultúry začal preto prirodzene presúvať od pôvodného objektu (cudzinca, cudzieho národu) na jeho pozorovateľa (výskumníka, vlastný národ) a tým sa celý výskum kultúry presunul do novej, reflektívnej éry.

Ak si niekedy zažili život v zahraničí, iste dobre vieš, čo údajne Malinowski údajne ako prvý uviedol na pôdu vedy. Spoznaním cudzej kultúry vzniká referenčný bod, čím sa ti naskytujú príležitosti porovnávať sa a tým spoznávať vlastnú kultúru.

No a s tým prišli do témy nové výskumné otázky: „Ako sa vnímam sám seba?“ a následne „Ako vnímam tých cudzích?“ Tento nový pohľad na problematiku výskumu umožnil rozvoj rôznych spoločenských vied a antropológia, ako všeobecná veda o kultúrach, sa začala tiež špecializovať.

Netrvalo dlho a v našom regióne Malinowski[2] už chápal kultúru ako „umelé prostredie, ktoré si človek stavia medzi seba a prírodu a ako nástroj, pomocou ktorého si človek uspokojuje svoje biologické a duchovné potreby.“ (Delgadová, 2010)


Kultúra v manažmente a komunikácii

kotler.png

Zo všeobecnej teórie marketingu vieme, že uspokojovanie biologických a duchovných potrieb je úlohou každej organizácie. Organizácia totiž vzniká za účelom dosiahnutia nadľudských cieľov jednotlivcov, ktorým spätne poskytuje (okrem iného) prostredie pre kariérny rozvoj ich osobnosti.

Čo sa týka aplikovanej antropológie, tak v odbornej literatúre sa na úrovni manažmentu a komunikácii ustálil pojem organizačná kultúra. Podľa Kotlera[3] organizačná kultúra „reprezentuje normy správania a spoločné hodnotové záujmy v rámci organizácie.“ (Kotler, 2001)

Ak si nedávno zmenili prácu a zdá sa ti, že to tam akosi ináč funguje ako predtým, tak to je to, čo sa volá organizačná kultúra. A ak más pocit, že tvoji kolegovia sú super, tak to bude tým, že si sa stal jej súčasťou.

Teória organizačnej kultúry je pre nás jedným z východiskových pojmov výskum slovenskej obchodnej kultúry, ktorej problematiku sme už nahrubo vymedzili pri otvorení názorovej platformy pre verejnosť. Pre potreby nášho výskumu ale rozšírime, že historicky sa vykryštalizovali dva rôzne pohľady na teóriu organizačnej kultúry

Prvý - korporátny názor tvrdí, že organizačná kultúra je ovplyvniteľná a priamo formulovateľná manažmentom podniku. Druhý - prirodzený názor sa zameriava na každodenné udalosti, ktorých sme svedkami v organizácii a je zástancom presvedčenia, že organizačná kultúra sa nedá riadiť[4].

Schein túto dilemu vysvetľuje tak, že dva pohľady sú vlastne dvomi stranami tej istej mince a že na tieto názorové prúdy sa nemôžeme pozerať osobitne. (Rudy, 2010 s. 221) A my pre potreby výskumu budeme spracovať s obidvoma uvedenými názormi na organizačnú kultúru, pretože ich konfrontáciou vieme lepšie spoznávať aj obchodnú kultúru na Slovensku.


Záver pre výskum SOK

Náš aplikovaný výskum SOK (slovenskej obchodnej kultúry) má tiež etnologický základ, no jeho očakávané výsledky sú určené primárne pre mikroekonómiu. To znamená pre „ekonómiu zdola“ – hospodárske subjekty a to najmä pre ich obchod, marketing, ľudské zdroje a samotné vedenie.

Z citovanej publikácie o etnohistórii však vieme aj to, že výskum kultúry je závislý od samotného výskumníka a teda, že „poznatky o kultúre zapísané v texte nie sú zobrazením kultúry ale sú výsledkom stretu výskumníka a skúmanej kultúry.“ (Kremser, 1998 s. 140)

Kultúru v kontexte nášho výskumu SOK je potrebné chápať ako neutrálny pojem hovoriaci o profesionálnom správaní Slovákov v obchode, ktorý na dobrovoľnom základe v priestoro proexportnej kancelárie B2W systematicky dokumentujeme.


Zoznam použitej literatúry

Delgadová, Elena. 2010. Kultúra a komunikácia. Teoretické východiská a vymedzenie pojmov. Bratislava : Ekonóm, 2010. ISBN 978-80-225-3093-4.

Gogová, Lenka. Pohľad na masovú kultúru a popkultúru. www.unipo.sk/cckv/ujk. [Online] http://www.ff.unipo.sk/jak/13_2013/gogova.pdf.

Kotler, Philip. 2001. Marketing Manažment (10. rozšírené vydanie). s.l. : GRADA PUBLISHING, spol. s r.o., 2001. ISBN 80-247-0016-6.

Kremser, Manfred. 1998. Von der Feldforschung zur Felder-Forschung. [aut. knihy] Werner (Hg.) Zips Karl R. Wernhart. Ethnohistorie: Rekonstruktion und Kulturkritik: eine Einführung. Wien : Promedia Druck- und Verlagsgesellschaft m.b.H., 1998.

Rudy, prof. Ing. Ján PhD. a kol. 2010. Organizačné správanie. Bratislava : Vydavateľstvo a tlačiareň FABER, 2010. ISBN 80-89019-07-2.


[1] Marcus Tullius Cicero, rímsky politik, 106 p.n.l. – 43 n.l., obrázok: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/4/41/Cicero.PNG

[2] Bronisław Kasper Malinowski, poľský antropológ, 1884 – 1942, obrázok: http://www.jstor.org/literatum/publisher/jstor/journals/content/isis/201...

[3] Philip Kotler, profesor marketingu z USA, 1931 – dodnes, obrázok: http://www.spring.am/img/kotler.png

[4] Teória psychológie osobnosti rozoznáva takého vnímanie jednotlivcov ako „vonkajšie miesto kontroly“ (z angl. external locus of control), ktoré je podľa výskum faktoru vplyvu kultúry charakteristickou vlastnosťou slovenského národa.

 


Spätnú väzbu vítame a vďaka, že o náš hovoríš ďalej!